Snehuliak │ Recenzia │ Ema Liber

Názov: Snehuliak

Autor: Jo Nesbø
Orig. názov: Snomannen
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 374
Väzba: brožovaná

Anotácia: V Osle napadol prvý sneh. Jonas ráno vstane a zistí, že jeho matka zmizla. Ostane po nej jediná stopa – ružový šál, čo jej daroval na Vianoce. Má ho na krku snehuliak. Predošlú noc sa nečakane zjavil na dvore a jeho čierne oči hľadia priamo do domu.
Prípad rieši inšpektor Harry Hole, ktorý nedávno dostal tajomný list s podpisom Snehuliak. Situácia sa ešte väčšmi zamotáva, keď Harry zistí, že tento model sa opakuje – za posledných desať rokov sa stratilo jedenásť žien, a to vždy presne v deň, keď napadol prvý sneh. Vyšetrovanie je pre Harryho o to zložitejšie, že sa týka jeho novej kolegyne, ale aj milovanej Rachel. Prípad Snehuliak ho privádza na pokraj šialenstva.

Harry Hole je nórsky inšpektor pracujúci v Osle. Keď ich v meste začnú miznúť ženy, vie, že toto nebude len obyčajná náhoda.

Kniha je ďalšou zo série Hole-viek od Jo Nesba. Pre mňa je to úplne prvá kniha, a aj keď som nečítala predošlé, až tak moc to nevadilo. Okolnostiam z minulosti ste rýchlo pochopili, autor ich totižto niekoľkokrát spomenul a opísal v priebehu knihy. Takže Harryho život bol pre čitateľa vcelku jasný.

Páčil sa mi nápad Snehuliaka. Osoba, ktorá zabíja, keď napadne prvý sneh, výhradne iba ženy. Postavený snehuliak na mieste činu s očami upretými na vás - ak to nie sú oči nejakej tej ženy.

Postup vyšetrovania bol pre mňa tiež jednoducho pochopiteľný, niekedy mi, ale prišlo, že nato idú až príliš skvelo, ako keby sa nad tým nemuseli ani trochu zamyslieť. A prípad je zrazu vyriešený.

Harry ako postava bol sympaťák. Osobne mi vadilo, že Nesbo až niekoľkokrát spomenul a opisoval Harryho ako bývaleho alkoholika s túžbou po kvapke brandy - nuž, patrí to k nemu, ale zdá sa, že sa z toho ešte nedostal, keďže to bolo spomenuté skoro v každej tretej kapitole. Spolu s alkoholom dostal vždy Harry nejaké tie zázračné myšlienky - išiel na pivo - hľa, mám prvého podozrivého. Dal si víno - hľa, už je podozrivý niekto iný. Zároveň, ale musím priznať, že sa s tým autor popasoval a neurobil z Harryho chodiacu opitú trosku - veď uvidíte sami pri knihe.

Ostatné postavy boli tiež prijateľné. Jediný, kto mi vadil bol policajt Skarre, jeden z bližších ľudí Harryho, ktorí sa podieľali na prípade. Hlúpe vtipy, narážky, vlezlý... No, nič pre mňa.

Bjorn Holm bol skvelý parťák, Katrine šibalka, policajný riaditeľ rázny, ale férový a Rachel si zamilujete. Oleg je malý šikovný chalanisko a Mathias charizmatický lekár. A kopec iných.

Tak čo - viete už z tohto opisu, kto bol vrahom?

Dej bol písaný plynule, pre mňa žiadne zbytočné omáčky. Najmä sa mi páčili flashbacky do minulosti z pohľadu zabitých žien. Tak ste sa do prípadu mohli vžiť sami a spojiť si súvislosti, prečo ich Snehuliak vraždí.

Ako prvá kniha od Nesba ma určite zaujala a uvažujem nad tým, že si prečítam aj iné. Teraz, už ale pôjdem pekne po poradí, nech mi ten príbeh zapadá ako skladačka. O to ide predsa v každej dobrej kriminálke. Jedinú vec, čo som nepochopila bola pleseň. Nejde vám hovoriť nič viac, ale ak ste knihu čítali, budem rada za vysvetlenie.

Knihu teda hodnotím ako výbornú, odporúčam každému milovníkovi detektívok a kriminálok so štipkou thrilleru. Verím, že vás zaujme takisto ako mňa.

Hodnotím teda 4.5/5 rozkošných Snehuliakov 

Ema Liber