Môj vysnívaný knihomoľský kútik | Ema Liber

Každý človek, ktorý rád číta, má svoje vysnívané miesto. Miesto plné pokoja a oddychu, kedy sa môže začítať do svojej obľúbenej knihy a ponoriť sa do sveta nám neznámeho.

Mám rada útulnosť. Intímnosť. Keď je niečo blízko a vy viete, že to patrí vám.
To isté sa snažím presadiť aj keď čítam. Potrebujem vlastný pokoj, vlastný priestor a potrebujem, aby som v tej chvíli bola iba ja a kniha.
Najradšej čítam v posteli. V mäkkých perinách, kde sa môžem len tak váľať a nič nerobiť. Kniha hore, kniha v lone, kniha na vankúši...
Čítam a čítam a čítam... A zrazu pretáčam poslednú stránku knihy a prechádzam očami po posledných slovách. Kniha dočítaná. Ďalší príbeh za mnou a ja som nedočkavá a potrebujem sa ihneď vrhnúť do ďalšieho. Chceš vedieť akého? Čítaj ďalej!

Podídem teda k mojej vysnívanej knižnici PISA od House Nordic. Bledé drevo rozjasňuje celú izbu a knihy sa v poličkách len tak vynímajú. Ideálne veľká a tie rôznorodé poličky!
Väčšinou, keď prechádzam okolo knižnice zadívam sa na jeden odhalený bok, ktorý je polepený fotografiami, rôznymi vytrhnutými stránkami, obrázkami... všetko na čo som hrdá a čím sa chcem za môj život pýšiť. Spomienky v podobe výletov s kamarátmi, rodinných prechádzok, novinové články, v ktorých je spomenuté niečo, čo si chcem uchovať v myšlienkach navždy... Tak strašne veľa vecí!
 
Obzerám si teda moje knihy, ktoré zbieram už od nepamäti. Áno, niekedy si pripadám ako taký zberateľ nez čitateľ. A verte, plač mojej peňaženky je veľa krát ohlušujúci.
No ako moc to stojí za ten pohľad na tie plné police!
Tu je moja prvá séria, ktorá ma donútila k čítaniu.
Tu zase kniha venovaná z lásky od kamarátky.
Tu kniha, ktorá zmenila môj pohľad na svet.
A tu je kniha, ktorej stránky ma najbližšie pohltia... Doslovne.

Kniha  Nech sa páči do plynu od Artforum je vraj drsná. Autentická a mrazivá. Aspoň to som o nej počula. Tak surový príbeh do tak krásneho dňa. Presne toto sú moje pocity, aj keď som ju ešte nečítala. Ale či tomu chcete veriť alebo nie, človek rastie spolu s tým, že dokáže prijímať pravdu. Pozrieť sa na svet tak, aby vedel rozoznať to dobré od zlého. A presne tieto príbehy otvárajú ľudom oči. Príbehy naozajstných ľudí. Žiadne skákanie po oblakoch ani jazda na obrovskom drakovi. Smutné, ale pravdivé.
Vyberiem ju z police a namiesto postele teraz mierim k môjmu kreslu Patchwork IN. K jednoduchej, jemnej knižnici sa toto kreslo úplne hodí! Je to presný opak, bláznivé farby a vdýchne to do vašej izby obrovskú dávku života. Určite ste už o takomto štýle kresiel počuli a v poslednej dobe sa otvára na Slovensku čoraz viac klubov s patchworkovou technikou. Ja som to ešte neskúšala, ale ako skúsenosť by to bolo fajn, no nie?
Pohodlne sa usadím a otvorím knihu. Posledný nádych v realite a zrazu som myšlienkami úplne inde...

 

A čo vy? Máte aj vy svoj vysnívaný kútik alebo ste ešte nemali šancu si ho vytvoriť?

Ja sa týmto článkom zapájam do súťaže od biano.sk a Artforum, ktorí poskytli úžasnú príležitosť pre nás knihomoľov.

Takisto ďakujem za poskytnutie informácii ohľadom súťaže od Ostrovu stratených príbehov.

Dúfam, že sa Vám moja "krátka výpoveď" o mojom vysnívanom knihomoľskom kútiku páčila. Poňala som to trošku v štýle rozprávania, keďže aj v realite rada všetko obkecávam a neviem si odpustiť detaily. To som už proste ja.
Prajem krásny deň! <3